Pád SVB a dopad na finančné trhy

27.03.2023

 

 

V niekoľkých uplynulých dňoch začali predné strany médií zapĺňať nadpisy obsahujúce skratku SVB, ktorá u niektorých investorov vedie k nezdravému nárastu srdcového tepu. Tieto tri skloňované písmena predstavujú skratku, pod ktorou sa nachádza názov Silicon Valley Bank, čo je inštitúcia, o  existencii ktorej ešte donedávna nemala väčšina ľudí ani poňatia, a aj tak v súčasnosti vývoj okolo nej mnohým z nich pridáva vrásky.

 

Čo sa stalo a prečo práve SVB zatienila takmer všetky doteraz vďačné mediálne témy?

Silicon Valley Bank si svetovú pozornosť vyslúžila svojim spektakulárne rýchlym krachom, jeho náhlosť zrejme prekvapila aj nejedného človeka zapojeného priamo do riadenia tejto inštitúcie.

Pád - čo do objemu spravovaných aktív - 16. najväčšej americkej banky a zároveň najväčší bankový krach od roku 2008 logicky v mysliach mnohých ľudí vyvoláva nepríjemné spomienky a nabáda k hľadaniu paralel medzi súčasnou situáciou a vtedajšou finančnou krízou, ktorá prispela k tzv. Veľkej recesii.

Čo však viedlo k pádu SVB?

V úvode je potrebné poznamenať, že Silicon Valley Bank predstavovala, ako jej názov čiastočne naznačuje, bankovú inštitúciu s pomerne špecifickým zameraním. Významnú časť jej klientov predstavovali startupové spoločnosti z technologického sektoru. V prípade SVB navyše došlo k nešťastnej súhre niekoľkých okolností, ktorých kombinácia nakoniec dostala banku na kolená. Jedna z týchto príčin sa dá nájsť v prudkom zvyšovaní úrokových sadzieb zo strany amerického Fedu, ktorý sa týmto spôsobom snaží dostať späť pod kontrolu rozbujnenú infláciu. Technologické spoločnosti v skorej časti vývoja, ktoré tvorili podstatnú časť klientov banky, nie sú schopné generovať dostatočné množstvo prostriedkov, aby zaistili svoju prevádzku. Pri týchto spoločnostiach sa predpokladá, že začnú generovať zisk (alebo skôr dostatočné cash flow ) až pomerne neskoro v budúcnosti. Preto sú ocenenia týchto firiem veľmi citlivé práve na vývoj úrokových sadzieb. Spoločnosti sa tak často pre dodatočné prostriedky neobrátia k investorom, ale snažia sa využiť napríklad prostriedky uložené v bankách.

Druhým kameňom úrazu bola skutočnosť, že SVB zároveň významnú časť u nej uložených depozít nevyužila k poskytnutiu úverov, ale k investíciám do štátnych dlhopisov. To nemusí za bežných okolností predstavovať problém, avšak SVB nakupovala neobyčajne veľkú časť dlhopisov s dlhou dobou do splatnosti, ktorých cena je opäť veľmi citlivá na vývoj úrokových sadzieb. V prípade ich výrazného nárastu cena týchto dlhopisov významne poklesla. V tomto prípade sa dá predpokladať, že SVB nemala dostatočne nastavený systém riadenia rizík, pretože proti tomuto úrokovému riziku sa banka dostatočne nezaistila. Po dlhom období veľmi nízkych úrokových sadzieb sa tak potvrdzuje citát Warrena Buffeta: „Až odíde príliv zistíme, kto plával nahý“.

Vo chvíli, kedy klienti banky začali kvôli potrebe financií vyberať svoje depozitá, čelila banka kapitálovým problémom, pretože speňažiť držané dlhopisy mohla iba za cenu realizácie výrazných strát. V momente, kedy sa vedenie banky rozhodlo problému nedostatku prostriedkov čeliť vydaním dodatočných akcií, začali sa klienti obávať o svoje prostriedky a vyberanie vkladov urýchlili. Strata dôvery klientov tak akúkoľvek banku vtiahne do smrtiacej špirály, z ktorej sa len veľmi ťažkou uniká.

Aby toho nebolo málo, tak v krátkom slede okrem SVB ukončili svoju činnosť ešte ďalšie dve americké banky, Signature Banka a Silvergate, u ktorých odliv prostriedkov umocnila ich výrazná expozícia voči sektoru naviazaného na krypto meny. Ten aj v súvislosti s nedávnym krachom kryptomenovej burzy FTX zažíval taktiež volatilné obdobie, ktoré viedlo k značnému vyberaniu depozít z týchto inštitúcii.

 V Európe jatrili atmosféru dlhodobo sa kumulujúce problémy banky Credit Suisse, ktorej akcie sa prepadli po tom, čo finančný ústav Saudi National Bank oznámil, že nebude z regulatórych dôvodov naďalej vo švajčiarskej banke navyšovať svoje investície. Eskaláciu problémov Credit Suisse odvrátilo víkendové spojené úsilie švajčiarskej vlády a jej najväčšieho rivala UBS, ktorý v nedeľu ohlásil prevzatie tejto významnej banky pod svoje krídla. Dá sa očakávať, že nejakú dobu bude neistota okolo tohoto mergeru oslabovať aj samotnú UBS a to aj napriek tomu, že švajčiarska vláda sa zaviazala uhradiť časť prípadných strát. V závere týždňa sa pozornosť investorov sústredila na Deutsche Bank, ktorá je vďaka slabým výsledkom už dlhšiu dobu pod drobnohľadom investorov. Jej prekvapivo predčasné splatenie podriadeného dlhu, ktoré malo za cieľ ukázať silu bilancie banky a podporiť dôveru investorov, bolo trhmi prijaté negatívne ako zbytočné oslabenie banky v ťažkých časoch.

Môže teda vývoj posledných dní predstavovať predzvesť hlbokej finančnej krízy, ktorá sa podobne ako v roku 2008 preleje aj do reálnej ekonomiky?

Nedá sa to, pochopiteľne, vylúčiť. Investorov znervózňujú v sektore nakumulované nerealizované straty dlhopisových portfólií spôsobené pomerne prudkým nárastom úrokových sadzieb a zatiaľ jednotlivé prípady bánk, u ktorých dlhodobo panujú pochybnosti o ich hospodárení a managemente rizika. Bankový sektor sa však nachádza v porovnaní s rokom 2008 vo výrazne lepšej kondícii. Je síce zrejmé, že ani zdravé banky nie sú často schopné čeliť prehnanej panike a prehnanému vyberaniu depozít, v snahe o udržanie dôvery urobili americké úrady zásadné kroky. Uviedli, že nárok na svoje vklady budú mať sporitelia s vkladmi presahujúcimi bežne poistenú úroveň a Federálny rezervný systém ohlásil nový program, v rámci ktorého môžu banky získať v prípade potreby prostriedkov dodatočnú likviditu bez toho, aby museli predávať svoje aktíva s výraznou stratou. Aktívne sú však aj ďalšie veľké centrálne banky, ktoré situáciu v bankovom sektore podrobne monitorujú a vybavené historickou skúsenosťou sa snažia prípadnej eskalácií problémov v začiatkoch zabrániť.

Vypuknutie finančnej krízy podobnej roku 2008 sa teda zatiaľ nezdá byť príliš pravdepodobné a trhy po prudkom návale emócií zrejme čaká postupné upokojenie a zameranie sa späť na témy, akými je stav a výhľad ekonomiky, vývoj inflácie a menovej politiky centrálnych bánk. Čiastočná korekcia vysokých cien niektorých akciových titulov vrátane tých bankových tak môže naopak predstavovať zaujímavú investičnú príležitosť, avšak široká diverzifikácia, ktorú napríklad zaisťujú investície prostredníctvom fondov, by mala do značnej miery vložené prostriedky ochrániť aj v prípade, kedy sa ukáže, že je viac inštitúcii, ktoré si „zabudli vziať plavky“.