Ochorení na Alzheimerovu chorobu pribúda a týka sa stále mladších ľudí. Nádej na účinnú liečbu priniesli slovenskí vedci
15.05.2024
15.05.2024
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívna porucha mozgu, pri ktorej dochádza k postupnej demencii a v súčasnosti stále nie je známa príčina jej vzniku. Pacienti prestavajú spoznávať svoje okolie a často sú odkázaní na úplnú starostlivosť. Preto je táto diagnóza strašiakom pre mnohé rodiny, na ktoré sa prenáša najväčšia ťarcha. Čo je alarmujúce, počet chorých dramaticky narastá a potvrdzujú to aj dáta z UNIQA. Lekári však varujú, že choroba postihuje stále mladšie generácie a vedci zatiaľ nezistili, prečo. Doteraz na túto chorobu neexistoval liek. Slovenskí vedci však už pracujú na liečbe, ktorá by mohla príčinu Alzheimerovej choroby úplne odstrániť.
Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k progresívnej demencii. V súčasnosti nepoznáme príčinu. Pacienti s týmto ochorením prestávajú rozoznávať svoje okolie a stávajú sa úplne odkázaní na pomoc iných. Preto je táto diagnóza doslova strašiakom pre rodinu, na ktorú je kladená najväčšia záťaž.
„Tieto zmeny sú spojené s poruchou pamäti. Pacienti často odchádzajú na nákupy a nemôžu sa vrátiť. Nepamätajú si nové informácie. Nevnímajú to však ako problém. Majú pocit, že ich okolie sa mení,“ hovorí pre UNIQA neuroimunológ Norbert Žilka, vedec a riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý sa dlhoročne sa venuje výskumu a prevencii Alzheimerovej choroby.
Stúpajúci trend tohto ochorenia potvrdzujú štatistiky Ministerstva zdravotníctva a NCZI. Alzheimerova choroba dokonca zaťažuje štátny rozpočet viac ako onkologické ochorenia. Podľa N. Žilku majú lekári najväčší problém s tým, že pacienti prichádzajú k lekárovi neskoro.
„Mozog je veľmi zraniteľný, pretože necítime jeho bolesť. Keď nás bolí zub, okamžite bežíme k zubárovi a riešime problém. V prípade neurodegeneratívnych ochorení nás mozog klame, nevieme prečítať signály, ktoré nám vysiela. V momente, keď sa objavia prvé klinické príznaky, sú niektoré časti mozgu doslova zdevastované,“ hovorí Žilka.
Rastúci počet prípadov ochorení na Alzheimerovu chorobu eviduje v posledných rokoch aj UNIQA. Choroba spadá do pripoistenia kritických chorôb a dá sa uzatvoriť do veku 65 rokov.
„Okamihom vzniku poistnej udalosti je deň, ku ktorému bola poistenému odborným lekárom - neurológom resp. psychiatrom stanovená pred dosiahnutím veku 65 rokov diagnóza Alzheimerova choroba. Podmienkou je, že príznaky pretrvávali aspoň 6 mesiacov,“ hovorí vedúca tímu likvidácie škôd z poistenia osôb UNIQA Ľubica Antalová. Ak sú splnené podmienky pre výplatu poistného plnenia, vypláca sa celková dojednaná výška poistnej sumy, na ktorú boli poistené kritické choroby.
„Vzhľadom na skutočnosť, že toto ochorenie je naozaj veľkou záťažou pre rodinu pacienta, ktorý nezriedka potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, poistnú sumu by som v rámci životného poistenia odporučila dojednať od 30 000 Eur vyššie,“ radí Ľubica Antalová z UNIQA.
Alzheimerova choroba je zatiaľ ochorením najmä stareckého veku a do veku 65 rokov je výskyt násobne nižší ako výskyt vo vyššom veku. Dokazujú to aj štatistiky UNIQA. Vedci však bijú na poplach a hovoria, že celosvetovo narastá počet mladších pacientov okolo 50 rokov, dokonca už evidujú aj 40 ročných ľudí, u ktorých sa začali prejavovať príznaky choroby. Vedci na to zatiaľ nemajú vysvetlenie, nesúvisí to totiž s genetickou predispozíciou.
„Ukazuje sa, že to súvisí s nezdravým životným štýlom – ide najmä o nesprávne stravovanie a málo pohybu, teda pasivita. Počas fyzickej aktivity sa totiž uvoľňujú látky, najmä vo svaloch, a niektoré z nich sú schopné prejsť do mozgu a vytvoriť v ňom optimálnu atmosféru. Tieto molekuly dokážu zmierniť a vyčistiť to, čo sa tam deje,“ vysvetľuje vedec Norbert Žilka možnosti prevencie. Nové výskumy navyše podľa neho potvrdzujú, že na zdravie mozgu má zásadný vplyv črevný mikrobióm – teda naša imunita. „Zistili sme, že črevná mikroflóra prispieva k zdravému metabolizmu a hrá rozhodujúcu úlohu v normálnom vývoji imunitného, endokrinného a nervového systému. Platí teda, že väčšina ochorení súvisí so zdravím nášho čreva.“
Doc. MUDr. Norbert Žilka, DrSc. je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave. Viac ako 20 rokov sa venuje výskumu interakcie medzi imunitným systémom a ľudským mozgom. Špecializuje sa na výskum neurodegeneratívnych ochorení ľudského mozgu a vývoj liekov na Alzheimerovu chorobu. Podieľal sa na prvom vývoji vakcíny proti tau proteínu na liečbu Alzheimerovej choroby.
Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou približne 80-tisíc pacientov, v súčasnosti však stále na chorobu neexistuje nijaká účinná liečba. Vedci sa však nevzdávajú a už onedlho príde aj do Európy a na Slovensko liek, ktorý dokáže toto ochorenie spomaliť. Slovenskí vedci pod vedením N. Žilku však pracujú na liečbe na báze imunoterapie vo forme vakcíny, ktorá by mohla príčinu Alzheimerovej choroby úplne odstrániť.
Aktuálne sa vedcom a výskumným spoločnostiam v Bratislave a Brne pod záštitou Neuroimunologického ústavu SAV navyše podaril revolučný prelom vo výskume prevencie. Cieľom je vyvinúť nový test pre včasnú diagnostiku, pretože tá je kľúčová pre lepšiu prognózu pacientov a zvolenie vhodnej starostlivosti.
„Niektoré zlyhania ľudského mozgu už dnes dokážeme odhaliť z malej kvapke krvi. V blízkej budúcnosti budeme schopní odhaliť začínajúcu demenciu pomocou jednoduchého krvného testu oveľa skôr, ako sa objavia prvé príznaky. Vývoj liečby sa v súčasnosti dostáva do záverečnej fázy,“ hovorí Norbert Žilka.
Aj na tieto otázky odpovedal v UNIQA podcaste Lepší život neuroimunológ Norbert Žilka zo SAV. Rozhovor nájdete na všetkých podcastových platformách tu: