Žena, ktorá miluje vôňu benzínu
18.09.2023
„Som milovníčkou závodných automobilov a mám rada ich zvuk a vôňu. Viem, že niekomu môžu smrdieť, ale pre mňa je pach spálených pneumatík a vôňa benzínu priam extáza,“ spovedá sa so smiechom Markéta Srbová, česká moderátorka relácie O2 TV, Týden v motosportu.
Pri stretnutí s mladou atraktívnou ženou „padla“ prvá otázka úplne prirodzene. Ako ste sa dostali k závodným autám?
Začalo to už v detstve. Bábiky skončili niekde v rohu, ale keď mi dal do rúk môj otec autá, s tými som sa hrala najviac. Navyše som bola v rodine jediné dievča. Mám päť bratrancov, ak počítam správne. Chlapci mali autodráhu, nechceli ma k nej pustiť a tak som kvôli tomu vždy plakala. Už ako dievča som hltala Formulu 1 do obdobia, kedy ešte jazdil Michael Schumacher. V rodine nemáme žiadneho pretekára, ani som nikdy po tom nepátrala a moja mama nemá ani vodičák…(smiech)
Ako ste sa posunuli od detského záujmu k svojej profesii?
Pôvodne som chcela byť právnička alebo novinárka. Moja rodina však predstavy o mojom budúcom povolaní hodnotila skepticky, takže od profesie právničky ma odradili. Sen o novinárčine som si však vziať nenechala.
Ste moderátorkou, reportérkou a spolutvorkyňou nového programu Týden v Motosportu na staniciach O2 TV Sport a Premier Sport 2. Priblížite nám svoju prácu?
Radi by sme prilákali k motošportu nových fanúšikov a nadchli aj ľudí, ktorí nie sú odborníci. Nakrúcame reportáže z rally, robíme rozhovory s pretekármi, tvoríme špeciály o nových modeloch alebo motocykloch. Vyhľadávame zaujímavosti z menej známych disciplín ako je napríklad triál, kde máme v jednotlivých kategóriách vicemajstra a majsterku sveta. A radi sa venujeme aj historickým autám.
V prostredí motošportu sa ako reportérka pohybujete už dlhšie obdobie. Ktoré známe osobnosti ste vyspovedali v priebehu svojej kariéry?
Robila som rozhovor s Mika Häkinnenom, Davidom Coulthardom, Romainom Grosjeanom, ale aj s Emersonom Fittipaldim, ktorého pozná široká verejnosť. Vetu: „Jazdíš ako Fittipaldi,“ pozná asi každý. Rozhovor s Jacquesom Villeneuvom som začala chybnou informáciou, ktorú som našla na internete. Pobavilo ho to natoľko, že namiesto plánovaných päť minút mi venoval oveľa viac času.
Dostať sa k pretekárom v emočne vypätej atmosfére nie je zrejme jednoduché. Ako si pripravujete „pôdu“ pre rozhovor?
Vždy je potrebné dostať sa do zákulisia. Ukázať to, kde sa fanúšik nikdy nedostane a čo mu nik nepovie. Záleží tiež od toho, či pracujem v prostredí, kde ma pretekári poznajú alebo nie. Dodržiavam tiež nepísané pravidlo, že ak vidím, že pretekár má plnú hlavu starostí, uvažujem ako urobiť rozhovor inak. Často sa mi vypláca dať prednosť ľudskému prístupu pred získaním rýchlej senzácie. Potom je to už o inom. Dostanete sa k nim „dovnútra“, ľudia vás začnú brať inak a získate od nich aj spätnú väzbu. Keď máte kamarátsky vzťah nielen s pretekármi, ale aj s tímom či inžiniermi, dozviete sa oveľa viac.
Máte doposiaľ nesplnený reportérsky sen?
Ako malé dievča som snívala o tom, že sa stretnem s Michaelom Schumacherom. Keď som sa dostala do televízie a mala som konečne možnosť urobiť svoj prvý veľký rozhovor s pretekárom, stal sa mu úraz a k stretnutiu už nedošlo. Niečo podobné sa mi stalo aj tento rok. Na majstrovstvách sveta v rally som si priala urobiť rozhovor s mojím druhým detským idolom – Sebastianom Loebom, ale práve vtedy čiastočne prešiel do rallycross. Takže moje reportérske sny ma nejak míňajú… (smiech)
Pomáha Vám vo Vašej profesii, že ste žena? Alebo je to prekážkou?
Túto otázku som očakávala, nie je neobvyklá. 50% ľudí z motošportu je pripravených na to, že v tejto oblasti je aj žena, ale 50 %, nie. A budú si stáť za tým, že žena v tejto oblasti nemá čo robiť! Tieto tendencie sú hlavne v Českej republike, lebo tu stojím ja, občas iná reportérka a množstvo mužov… (smiech). Stále je tu zakorenená predstava, že muži rozumejú autám viac, sú viac technicky zdatní a majú od prírody na to predpoklady.
V čom je to iné vo svete?
Na pretekoch vo svete sa so ženami – moderátorkami a reportérkami stretávam bežne. Priebeh pretekov vždy komentujú profesionálne. Je to veľké spestrenie a oživenie, pretože žena má vždy iný uhol pohľadu. Položím množstvo otázok a neskôr mi muži povedia, že by ich nenapadlo sa na to opýtať. Na ženu sa pretekári často usmievajú a sú príjemní. Ak sú po pretekoch nahnevaní, nedajú nám to „vyžrať“ ako mužovi. Sú ale aj takí, ktorí sú vysadení na „hlúpe“ otázky a keď si myslíte, že rozhovor s nimi pôjde veľmi jednoducho, nedarí sa vám to. Takže príprava a neustále vzdelávanie sa sú dôležité aj v tejto oblasti.
Kde ste boli pracovne odcestovaná naposledy?
(Rozhovor sme robili v júni – pozn. redakcie).
S tímom Týden v motosportu som bola v Portugalsku na majstrovstvách sveta v rally. Ten štartuje na začiatku roka naznámejším pretekom v Monte Carlo. Táto oblasť je pojem, pretože sa tam jazdí aj Formula 1 a zároveň je zázemím pretekov. Je obrovský zážitok vidieť závodné autá v centre mesta pred známym Casino de Monte-Carlo. A slávnostný ceremoniál celej súťaže – to je niečo nádherné! Nakrúcali sme tiež na majstrovstvách sveta v Chorvátsku, Rally de Portugal alebo Rally de Italia na Sardínii.
Máte možnosť spoznávať krajiny, do ktorých cestujete na preteky?
Dni na rally sú dlhé. Začínáme už o šiestej ráno a na nohách sme až do polnoci, niekedy aj dlhšie. Takže o klasickej turistike či dovolenke sa nedá hovoriť. Vždy si ale užívam pocit, keď vďaka prejazdom na skúšky rally (100-200 km) vidím kus krajiny, v ktorej práve sme.
Čo je hnacím motorom vo Vašej profesii? Máte ešte motivačné méty?
Je mi jedno, či robím rozhovor s majstrom sveta, zahraničnou hviezdou alebo českým pretekárom. Moja práca ma baví aj preto, lebo sa dostanem k ľuďom, ktorí majú úžasný príbeh. Nie každý pretekár sa môže venovať len súťaženiu. Mnohí z nich jazdia len počas víkendov a v pondelok idú do svojej práce. Tam vidíte, že ten človek robí maximum možného. Ukrajuje si čas pre rodinu, čas z práce, snaží sa všetko skĺbiť, aby si mohol dopriať svoj koníček, vášeň, lásku… A v momente, keď sa my reportéri máme možnosť dostať do tzv. stop miest a otvoria sa dvere auta, tam sú tie emócie, tam sa nadáva, keď sa niečo nepodarí, tam sa smeje, keď sa zadarí. Mám rada tieto príbehy, ktoré k motošportu patria.
Markéta Srbová
- Markétu môžete vidieť každý druhý piatok v magazíne Týden v Motorsportu na staniciach O2 TV Sport a Premier Sport 2.
- V minulosti pôsobila ako reportérka ČT Sport, moderátorka a obchodná manažérka TV Sport 5 aj ako moderátorka rádia Kiss Morava.
- Niekoľkokrát si vyskúšala jazdu pretekárskym autom a nevylučuje, že v budúcnosti by mohla pretekať.
Markéta po rozhovore s Thierry Neuvillom
– niekoľkonásobným vicemajstrom sveta v rally na MS v motokrose v Přerově 2023.
Tri otázky na telo
Kedy ste si urobili „vodičák“? Zvládli ste ho na prvýkrát?
Autoškolu som absolvovala, keď som mala 21 rokov, v období, kedy som vedela, že budem mať vlastné auto. Skúšky som urobila na prvýkrát, to sa musím pochváliť… (smiech)…i napriek tomu, že som bola u jedného z najtvrdších skúšajúcich tej doby. Bol to akurát ten typ muža, ktorý tvrdil, že žena za volant nepatrí.
Stala sa Vám poistná udalosť, ktorú ste museli riešiť?
Priznám sa…(smiech) Za štrnásť rokov, čo sedím za volantom každý deň som riešila dve poistné udalosti, pri ktorých sa našťastie nikomu nič nestalo. Prvé auto, ktoré som si zaobstarala bolo staré 23 rokov. Zaparkovala som ho pred domom kamarátky, ku ktorej som išla na návštevu. Zatiahla som ručnú brzdu, ktorá už nefungovala veľmi dobre a auto „odišlo“ z kopca úplne samé. Išlo veľmi pomaly a našťastie nenarazilo do iných áut ani ľudí, ale na konci kopca sa stretlo s druhým autom. Komentár dopravných policajtov: „To auto je bez šoféra,“ výstižne popísalo situáciu.
Líčite sa za volantom v spätnom zrkadle? 😊
Nie, v žiadnom prípade! Za volantom sa má človek venovať jazde. Môže tak predísť nepríjemným udalostiam, nehodám a kolónam. Líčeniu sa venujem predtým ako nasadnem do auta alebo potom. A ak v aute vybavujem nevyhnutné telefonáty, používam handsfree.